Entradas

Mostrando las entradas con la etiqueta Literatura en lengua maya

Ajtsikbal/El cuentero-Sol Ceh Moo

Imagen
Ajtsikbal Tak bejlaꞋ kin kꞋaꞋajsik bey wa j-úuch joꞋoljeakeꞋ, juntúul nool kulukbal kaꞋalikil baꞋapachtaꞋan tumeen u mejen yáabiloꞋob, ku bin u yoxoꞋontik mejen ixiꞋimoꞋob tiꞋ u kuxtalil yéetel tꞋaanoꞋob. JumpꞋéel áakꞋab ku bin u síijil utiꞋal u jeꞋik joolnaj tiꞋ jumpꞋéel túumben kꞋiin tuꞋux ku taal xíimbaltmil máak tumeen pixanoꞋob. U juumil maꞋasoꞋob yéetel u kꞋaay chꞋíichꞋoꞋob ku bin u yaꞋabtaloꞋob kaꞋalikil táan u tsꞋáaikoꞋob jumpꞋéel uꞋuyaj bey sajkil wa kꞋaas éekꞋjochꞋeꞋenil. Le chꞋijaꞋan máakeꞋ yaan u niꞋ jach yuuchꞋul yéetel u chiꞋ minaꞋan mixjumpꞋéel u koj, chéen ku sáasilkuuntaꞋal tumeen jumpꞋéel sáasil lechaꞋan tiꞋ junkúul cheꞋ yaan táankabil tuꞋux jeꞋan joolnaj. Ichil le najiloꞋ, tak bejlaꞋ minaꞋan corienteeꞋ, ComisioneꞋ, tu luꞋusaj tioꞋob tu jatskabil kꞋiineꞋ, tumeen maꞋ tu boꞋotoꞋobiꞋ. LeloꞋ jumpꞋéel baꞋal kꞋaasil ku bin u yúuchul ichil le baatsiloꞋob jéenbaꞋax kꞋiinileꞋ, tumeen yaan u jetsꞋik wa ku boꞋotik sáasil wa ku maankoꞋob baꞋal utiꞋal jaantbil. XMartinaeꞋ, jumpuli...

18 cuentos yucatecos para celebrar el Día del Cuento

Imagen
Desde el 2016 en Yucatán se celebra el Día del cuento, iniciativa que nace de la ciudadanía y que busca desde hace 6 años acercar y compartir la experiencia del cuento de una manera creativa.   A continuación compartimos 18 cuentos, de escritoras y escritores yucatecos, para celebrar este día  leyendo.  1.   Antes y ahora-Carolina Luna 2.  El café-Juan García Ponce 3.   Salón rojo-Arnaldo Ávila 4.  Erosión-Meryvid Pérez 5.  Cuidados paliativos-Yobaín Vázquez Bailón 6.  Disparados a la luna-Roberto Azcorra 7. Bon appetite-Zindy Abreu 8.  Vida de frontera-Agustín Monsreal 9.  Montejo Boulevard-Daniel Sibaja 10.  La del corazón de la montaña-Ana Patricia Martínez Huchim 11.  El zopilote-Joaquín Filio 12.  Saꞌatal máan-Sol Ceh Moo 13.  La otra manzana de la discordia-Karla Marrufo 14.  Los fines de semana-Carlos Martín Briceño 15.  Homar-Raúl Renán 16.  Luna negra-Celia Pedrero 17.  Patada al...

XBirú, u kúuchil ja’asal óol/Birú, un lugar de espantos-Luis Antonio Canché Briceño

Imagen
  Jump’éel k’iine’ táan u bino’ob ts’oon Jpasuch yéetel Jpolin. Ts’o’ok u k’e’eylo’ob tumen u Noolo’ob. Leti’e’ ch’ija’an máak yojel ya’ab ba’al tu yo’olal k’áax, wáa yo’olal ts’oon kéej, bey xan yojel bix u talamil u bin máak te’e náachil k’áaxilo’ob pulyajta’an. Le táankelem paalalo’obe’ ku tukliko’obe’ le u bin máak te’e k’aaxo’ je’ex Birú, chen ch’a’abil; ba’ale’ ts’o’ok xan u yu’ubiko’ob u tsikbalil tu yo’olal le k’áax je’ela’, naats’ yanik ti’ jump’éel kajtalil, walkila’ mixmáak ku beetik u kool tumen ku ya’a’lale’ le u yuumilo’ úuch kíimik, tu jich’aj u kaal te’e kajtalilo’. Bey tu’un mixmáak ku bin ts’oon te’elo’, ya’ab ba’alche’o’b yan te’e ku máano’ob, yaan kéej yaan xan ya’ab jaaleb. Beyo’, le suku’untsilo’ob bin tu beeto’ob le binla te’e tu beelil le k’a’k’as k’áaxo’ob. Mix tak u k’eylo’ob tumen u Yuum, mix kex ku ya’alalti’ob ma’ u bino’ob te’elo’, leti’obe’ ba’al u k’ajtio’ob, bin tu beeto’ob. Chen ju súutukil le ka tu ch’a’jo’ob beel. Máan ka’ap’éel k’iin táan u xí...